3.5. Dodatočné zdroje-možné politiky a ich dôsledky
V skutočnosti sa tieto tri možnosti navzájom kombinujú a vláda využíva minimálne 2 z nich (dane a štátne úvery) pravidelne, ak je situácia nepriaznivá, tak je nútená použiť aj monetárny stimul.
Možnosti doplnenia chýbajúceho dopytu možno jednoducho popísať ako štvoro dverí, za ktorými ležia jednotlivé možnosti politiky, so všetkými svojimi výhodami a následkami.
Dane – samozrejme veľmi nepopulárny výber. Žiadny politik nechce ísť touto cestou a aj keď ide, výsledky dosiahnuteľné touto cestou nie sú optimálne. Nakoniec, jestvuje tak veľa výnimiek a polozákonných spôsobov ako sa vyhnúť vyššiemu zdaneniu že suma generovaná z plánovaných vyšších daní je zriedkakedy rovnaká ako skutočne vybraná. Tým sa míňa pointa tohto opatrenia a prináša to nálepku zvyšovateľa daní, ktorý nakoniec nesplnil svoje sľuby pretože cieľ sa nedosiahol. Hlavný ekonomický problém je v tom, že pokiaľ dane nebudú 100% ( a to nie je politicky schodné) táto možnosť sama osebe nedonesie dostatok chýbajúcej kúpnej sily a tak ekonomika nebude prosperovať iba na základe tohto opatrenia.
Monetárne uvoľňovanie – je často vnímané ako nástroj poslednej obrany. Nakoniec, ak musíte tlačiť peniaze je to priznaním že nedokážete efektívne zdaňovať ušetrené zisky a tak máte dve identické skupiny peňazí: jedna nečinne sedí na bankových účtoch (alebo skrytá v matracoch, starých ponožkách…) neobiehajúca v reálnej ekonomike a preto ako dôsledok musíte tlačiť náhrady, duplikáty ktoré sa snažíme dostať do obehu reálnej ekonomiky spotreby, výroby. Prináša to nevyhnutný strach z inflácie, pretože ak to robíme príliš často je namieste otázka čo by bolo možné za tieto peniaze kúpiť ak by začali obiehať v reálnej ekonomike obe skupiny naraz.
Súkromný dlh – je tiež formou štátnej politiky. Znamená to jednoducho nič nerobiť a čakať až sa súkromné osoby zadĺžia, keďže nebudú mať inú možnosť ako prežiť. Naša teória hovorí že mzdy nie sú dostatočné na nákup všetkých tovarov a služieb a zisky sa najľahšie dosahujú tak, keď ceny sú nastavené na úrovni AA (ktorá vyžaduje aby sa domácnosti museli zadĺžiť aby uspokojili svoje základné potreby, kapitola 5.1) čo sa stane skôr či neskôr. Ale táto cesta je krátka a temná keďže dlhová kapacita jednotlivca je značne limitovaná a splátky reprezentujú zabudovaný faktor recesie v podaní stratených alternatívnych tržieb, zväčšený o splatné úroky. Keď jednotlivec dosiahne svoj úverový strop, cesta za ziskom je uzavretá nadobro.
Štátny deficit – to nás privádza k poslednému zdroju ziskov v ekonomike, používaný každým. Je to jednoduché, ľahké, nikto sa nesťažuje. Spoločnosti nie sú stratové, v skutočnosti financovanie štátneho dlhu poskytuje možnosti na investovanie voľných prostriedkov. Široká verejnosť vôbec nechápe koncept. Nie je to ich dlh (aspoň takto to vníma väčšina) a tak sa nemusia starať o to, či nestihnú splátku. Nezahŕňa to také ťažké monetárne triky ako tlač peňazí, takže je tam dojem že monetárna masa je nedotknutá bez strachu o infláciu. Politici neváhajú používať túto možnosť keďže všetky strany robia to isté a hrajú tú istú hru. Nepravidelné hlasy volajúce o zníženie dlhu alebo každoročného deficitu nie sú vyslyšané a v skutočnosti by sa to ani nedalo realizovať bez ťažkej recesie, ktorá by zničila celý systém. Nikto to doposiaľ nevyskúšal a z vývoja posledných rokov je zrejmé, že tí, ktorí začali kráčať po tejto samovražednej ceste žnú iba vopred očakávané plody v podobe recesie, deflácie a širokého ekonomického kolapsu.
Štátny dlh, jeho existencia a stále zväčšovanie je nevyhnutný a neodstrániteľný partner kapitalistickej ekonomiky založenej na dosahovaní ziskov, kde tieto zisky nie sú v plnej miere spotrebovávané.
Všetky zisky kedy dosiahnuté sú financované cez tento dlh ktorý poskytuje dodatočnú kúpnu silu ktorá ich umožňuje dosiahnuť.
Štátny dlh je nemožné splatiť.
Každý pokus to dosiahnuť znamená uvrhnúť ekonomiku do recesie a pokračovanie v jeho splácaní recesiu iba prehĺbi. Splácanie štátneho dlhu neznamená iba zastavenie prísunu dodatočnej kúpnej sily ktorá vytvára nové zisky, zároveň sa tým vymazávajú zisky z minulosti. Deje sa to cez redukciu množstva peňazí v obehu, čím sa redukuje celková podnikateľská aktivita. Viac a viac firiem nedosahuje svoje plánované zisky (keďže nie je zdroj dopytu, ktorý by to poháňal) a bankrotujúce podniky a osobné bankroty spôsobujú že banky musia odpisovať viac a viac pôžičiek, ktoré nikdy nebudú splatené. Keď skrachuje banka, peniaze v nej uložené počas bankrotu sú peniaze akumulované z bývalých ziskov.