11. Udržateľnosť súčastného systému

Model znázorňuje fungovanie ekonomiky kde širšia vnútorná ekonomika (ŠVE), reprezentovaná podnikmi a spotrebiteľmi ktorí produkujú tovary a služby a konzumujú ich.  Centrá akumulácie zisku (CAZ) sú naproti tomu tí podnikatelia a spotrebitelia, ktorí si svoj zisk (mzdu) ukladajú do bánk a nespotrebovávajú ju.  Do CAZ teda patria aj zamestnanci, ktorí neutratia svoju mzdu ale usporia ju.  Časť ziskov akumulovaných v CAZ sa prostredníctvom daní vracia do kolobehu ŠVE. Ďalšia časť ziskov (úspor) sa v priebehu času čiastočne vráti do ŠVE ako spotreba zisku. Štát si požičiava od CAZ na svoje fungovanie a transferové programy a tieto zdroje nalieva do ŠVE.

Na základe predchádzajúceho to vyzerá že kapitalizmus bez zadlžovania alebo tlače peňazí skrachuje pomerne rýchlo. Keďže však stále “funguje” , síce za cenu obrovského zadĺženia a monetárne uvoľňovanie sa robí pomerne pravidelne je namieste otázka, ako dlho by vydržal bez týchto pomocných barličiek. To znamená, ako dlho by ekonomika mohla fungovať za nasledovných predpokladov:

  • Vyrovnaná externá bilancia

( žiadne pozitívne obchodné bilancie and kladný príjem zo služieb alebo finančných operácií)

Je jasné že v prípade kde externé toky sú pozitívne, životnosť systému sa predlžuje. To vysvetľuje úsilie krajín o získavanie kolónií  a proexportné snaženie firiem, čo som popísal v časti medzinárodný obchod.

Predpokladajme teda, že externé prostredie neprispieva k stabilite systému a ani ju nezhoršuje. Pri obchodných deficitoch bude jednoznačne situácia horšia ako pri vyrovnanom obchode.

  • Štát si nebude požičiavať peniaze na svoj chod a štátne hospodárenie bude vyrovnané.
  • Centrálna banka nebude tlačiť nové peniaze, teda žiadne monetárne stimuly
  • Spotrebitelia sa nebudú zadlžovať, budú mať iba určitú úroveň úspor ako násobok svojho ročného platu.

Pred tým ako pristúpime ku výpočtu je ešte potrebné stanoviť, kedy nastane situácia kedy môžeme povedať, že ekonomika prestala fungovať ako je žiadané.  Toto je čisto arbitrárne kritérium, keďže stav krachu sa dá popísať rôzne: cez pokles HDP, nezamestnanosť, hyperinfláciu… Pre náš model si zvolíme pokles HDP o 20%. Myslím že nie je veľa ľudí, ktorí by povedali že je všetko OK ak ekonomika klesne o takúto úroveň.

Tento zjednodušený model počíta výsledky ma základe daných predpokladov. V prvom roku, spoločnosti predpokladajú tržby 110$ a platia svojim robotníkom mzdy 100$. Keďže v ekonomike nie je adekvátna kúpna sila ako je očakávaná, tieto tržby nebudú dosiahnuté, namiesto toho budú iba v hodnote 103$ (čo korešponduje s dostupnou kúpnou silou, distribuovanou  v podobe miezd plus daň 3$ pochádzajúca z predchádzajúceho roka). To znamená že nie všetky spoločnosti dosiahnu svoj plánovaný cieľ a určitá časť produkcie sa nepredá. Ak povieme že spoločnosti, ktoré dosiahli tržby ich dosiahli na úrovni plánovanej marže (10%), to predstavuje nákladovú základňu 94$ (94 x 1.1=103) reprezentujúcu výrobu úspešných spoločností spárovanú s tržbami (kúpnou silou) vo výške 103$. Časť z toho (9$-3$daň=6$) pochádza zo miezd tých spoločností, ktoré nič nepredali a skrachovali, ale stačili vyplatiť svoje mzdy bez akýchkoľvek tržieb. Keďže k tomto roku sa dosiahol zisk ( niektoré spoločnosti boli 100% úspešné), vláda vyberie dane 2.8$ a táto suma bude rozdistribuovaná cez rozličné programy v nasledujúcom roku.

V druhom roku neúspešné spoločnosti sú už preč z trhu a nič neprodukujú ani nevyplácajú žiadne mzdy. Sú preč, pretože v tomto modeli vyplatením miezd v predchádzajúcom roku vyčerpali všetok svoj kapitál a už sú mimo obehu. Takže zostávajúce spoločnosti predpokladajú tržby na úrovni predchádzajúceho roka, teda 103$ a chystajú sa vyplatiť tie isté mzdy ako predtým, 94$. Sú si isté, že sa im to podarí, nakoľko v predchádzajúcom roku s tým nemali žiaden problém. Ale mýlia sa: tržby predchádzajúceho roka boli dosiahnuté iba s prispením miezd vyplatených teraz už neexistujúcimi spoločnosťami, ktoré skrachovali v 1. roku. Nastane určité dodanie kúpnej sily v podobe vládneho transferu financovaného z daní z predchádzajúceho roka ale tento prídavok (2.8$) iba čiastočne nahradí chýbajúce mzdy vy výške 9$! Takže tržby v druhom roku budú pozostávať z distribuovaných miezd 94$+2.8$ dane= 96$. To znamená, že zasa niektoré spoločnosti nedosiahnu žiadne tržby a iba nákladová báza 88$ bude uspokojená ( stále si zachovávajúc 10% maržu) Nové dane budú zaplatené a cyklus sa bude opakovať znova a znova so stále sa zmenšujúcou sa ekonomikou, čiastočne podporovanou daňami ale na úrovni, ktorá nepostačuje nahradiť klesajúce agregátne mzdy.

Pri tomto scenári so ziskovou maržou 10% a daňami 30% sa celkové HDP zníži o 20% za 4 roky!

Ak povieme, že ak v systéme nie je dostatok kúpnej sily tak určité spoločnosti nedosiahnu plnú plánovanú maržu a namiesto toho aby určité spoločnosti dosiahli plných 10% a zvyšné nič, nastane situácia kedy sa priemerná marža zníži pre všetky spoločnosti.

V tomto prípade môžeme modelovať situáciu z odlišnou úrovňou ziskového percenta, keďže akceptovaním nižších marží sa spoločnosti dobrovoľne adaptovali na nižšiu úroveň ziskovosti a môžeme toto percento brať ako základ pre novú analýzu. ( ak by sa neadaptovali a namiesto toho aby akceptovali nižší zisk by znížili mzdy, napr o 10%, boli by sme zasa v situácii, kedy by platilo pôvodných 10%)

Takže napr pre 2% ziskovú prirážku by bol výsledok nasledujúci:

Môžeme vidieť, že pri nižšej marži ekonomika prežije podstatne dlhšie (skoro 20 rokov), kým jej HDP klesne o 20%.

Zmyslom tejto analýzy je ukázať čitateľovi vo veľmi jednoduchom modeli ako ekonomika bez dodatočnej kúpnej sily vo forme transferov pochádzajúcich buď z dlhu alebo monetárnej politiky bude iba upadať. Existencia zisku odčerpáva existujúcu kúpnu silu a tak spôsobuje každoročný pokles HDP.

Jedinou záchranou by bolo iba ak by Všetok zisk bol plne reinvestovaný (navrátený) do ekonomiky.

Aj pri 99% reinvestovaní zisku by stále existoval tlak na systém vo forme negatívneho HDP vo výške cca -0,06% za rok. Zdá sa to zanedbateľné, ale dokonale to vysvetľuje dôležitosť a nevyhnutnosť dodatočných zdrojov v ekonomike ak vôbec chceme mať akýkoľvek pozitívny rast HDP. Možné opatrenia a ich dopad na dlh a infláciu budú podrobne prebraté v kapitolách Ekonomický model.