8. Obmedzenia potrebné v medzinárodnom obchode
Na zabráneniu vzniku serióznych nerovnováh v medzinárodnom obchode a z nich vyplývajúcich následkov v podobe extrémnej zadĺženosti určitých krajín a masívnej nezamestnanosti je nutné vytvoriť regulačné mechanizmy, ktoré na jednej strane umožňujú voľný obchod a na druhej strane ošetrujú nebezpečenstvo vzniku trvalých kritických nerovnováh.
Medzinárodný obchod v svojej podstate, ak je realizovaný rozumne je prospešný pre všetky zúčastnené strany. S rastom objemu výroby sa dosahujú ekonómie mierky často nemožné dosiahnuť v lokálnej ekonomike a teda výsledná produktivita prispieva k vyššej spotrebe(raste kvality života ?) všetkých zúčastnených, vzhľadom na nižšie globálne ceny ( samozrejme za predpokladu, že je aspoň časť tejto produktivity presunutá na konečného spotrebiteľa).
To platí v prípade, že všetky krajiny majú viac menej vyrovnané obchodné bilancie, to znamená že každá krajina dosahuje z medzinárodného obchodu rovnakú finančnú protihodnotu. Nehovorím prospech, pretože ten môže byť rozdielny vzhľadom na rozdielne vnímanie hodnoty obchodovaných komodít a nutnosť ich nákupu. Napríklad krajina dovážajúca ropu je nútená ju dovážať a platiť za ňu vývozom svojich tovarom a služieb, ktoré považuje za cennejšie ako odplata, ktoré za nich na voľnom trhu dosiahne. Keďže však musí platiť za ropu, musí sa podieľať na medzinárodnom obchode vývozom svojich tovarov a služieb za účelom získania devíz na tieto platby za ropu. Výsledkom je subjektívna nespokojnosť tejto krajiny s prospechom takéhoto obchodovania, avšak čo je podstatné je to, či tento obchodný vzťah, aj keď považovaný za nie veľmi prospešný je udržateľný. Udržateľný je vtedy, ak celková obchodná bilancia takejto krajiny je aspoň vyrovnaná (teda nie deficitná). Ak by krajina tvorila deficit a tento by sa časom iba zväčšoval, nevyhnutne by došlo ku kolapsu. Toto sa deje v Európe medzi Severom a Juhom, kde je tento problém už veľmi akútny, ako aj medzi USA a Čínou, kde je len otázkou času, kedy sa akútnym stane.
Ak obchodné bilancie nie sú vyrovnané, nemožno hovoriť o vyrovnanom a udržateľnom, všeobecne prospešnom medzinárodnom obchode ale o kolonializme. Krajina, ktorá iba vyváža a nie je ochotná dovážať ekvivalentnú finančnú hodnotu je krajinou uplatňujúcou koloniálnu hospodársku politiku, ktorou svojho obchodného partnera skôr či neskôr zruinuje.
Ak sa porežete na prste, začnete krvácať.... ale nevykrvácate.
Vaše telo má mechanizmy, ktoré krvácanie zastavia a ranu zacelia, a v priebehu krátkeho času nahradia stratené množstvo krvi.
Zároveň má telo varovné systémy, ktoré vám povedia, že ste sa porezali a je potrebné niečo robiť – bolesť.
Aj v ekonomike je to podobné.
Ak krajina stráca peniaze v medzinárodnom obchode, veľmi rýchlo zistí že krváca – začínajú chýbať peniaze vo vnútornom obehu a dostavuje sa bolesť v podobe rastúcej nezamestnanosti ( tak dobre viditeľné v Európe ako aj v Amerike).
Prvým automatickým obranným mechanizmom tela štátu je výmenný kurz – funguje okamžite, bez akýchkoľvek nutných zásahov. Krajina dovážajúca priveľa musí nakupovať čoraz viac cudzej meny a tak jej domáca mena stráca na hodnote a dovozy sa predražujú, čo spôsobí ich obmedzovanie.
Krajina vyvážajúca priveľa má problém so zhodnocovaním svojej meny a dôsledky sú rovnaké.
Ďalšie mechanizmy na nápravu sú v rukách vlády a sú vekmi odskúšané a fungujú – zavedenie dovozných ciel, daní na úroveň, ktorá prinesie vyrovnanie obchodnej bilancie.
Ak však tieto prirodzené obranné mechanizmy odstránime ( zavedenie spoločnej meny – Euro v Európe alebo absolútny zákaz ciel cez rozličné dohody a obchodné zóny) pri vzniknutej nerovnováhe hrozí nebezpečenstvo, že určité krajiny doslova vykrvácajú z peňazí a nemajú žiadnu možnosť ako sa brániť.
Preto je nevyhnutné umožniť krajinám, ktoré trpia obchodným deficitom zaviesť clá, dane na dovážané tovary na úroveň, ktorá nastolí rovnováhu.
Je potrebné nepovažovať vyrovnávacie clá za bránenie medzinárodnému obchodu.
Napokon, medzinárodný obchod musí byť v prvom rade udržateľný.
Ďalšia možnosť súvisí so zavedením plne digitálnej meny ( kapitola 16), ktorá by znemožňovala vývoz kapitálu do cudziny. Príjmy z vývozu by tak zostávali na účtoch v bankách krajiny dovozu. Ich vlastníci, vývozcovia by ich mohli slobodne využívať na nákup tovarov a služieb podľa svojho výberu alebo ich predať tretej strane, respektive svojmu domácemu štátu výmenou za domácu menu. Avšak, ako súčasť jednotného, plne digitalizovaného finančného systému by boli zdrojom dane z kapitálu, ktorá by umožňovala ich postupnú redukciu. Takto by sa zabraňovalo nadmernému hromadeniu vyvezeného kapitálu jeho postupným zdaňovaním.
Zrejmou prekážkou zavedenia takéhoto alebo podobného systému je ochota druhej strany akceptovať ho. Obávam sa, že ak daný mechanizmus nebude implementovaný, krajiny prídu na jeho užitočnosť až keď už bude neskoro. Dnešné obchodné deficity povedú nevyhnutne ku krachu určitých krajín a až potom sa tieto začnú seriózne zamýšľať ako postupovať do budúcnosti. Ľudia zvyčajne použijú správny postup až keď už vyčerpali všetky nesprávne – to je to, čo hlásajú Murphyho zákony. V minulosti také nerovnováhy a následná neschopnosť zaplatiť viedli k vojnám a potom národy začali nanovo. Opakovať tie isté chyby, trocha opatrnejšie, pomalšie ale v podstate tie isté. A výsledky boli zasa tie isté. Je to tak lákavé používať neokoloniálne politiky a zarábať peniaze na iných národoch. Napokon, oni sú tí hlupáci ktorí od nás kupujú, my ich nenútime, či vari hej ? Ale cena takéhoto zmýšľania bola vždy vysoká a dnes je prakticky nepredstaviteľná.
Žijeme v 21 storočí. Nemali by sme aspoň predstierať že tých 2000 rokov na nás zanechalo nejaké poznanie ? Mali by sme riadiť naše medzinárodné vzťahy spôsobom, ktorý nevedie ku konfliktu, ale sa mu vyhýba. Voľný obchod nie je odpoveďou na všetko. V procese voľného obchodu hovoríme že môžete vyvážať koľko len chcete a my môžeme robiť to isté. Ale v skutočnosti to neznamená že všetky krajiny budú SCHOPNÉ uspieť rovnakou mierou. Niektoré krajiny nemôžu konkurovať tak efektívne ako iné. To by ich ale nemalo nechať úplne bezbranné na milosť tým konkurencieschopnejším. Musí existovať mechanizmus na štátnej úrovni umožňujúci určité korekcie na predchádzanie nahromaďovania neúnosných obchodných nerovnováh. Inak to povedie ku konfliktom, na riešenie ktorých nebudeme mať vhodné nástroje a to nie je situácia, v ktorej je dobré sa nachádzať.