7. Vplyv obchodných prebytkov
Zatiaľ sme analyzovali dlh iba z interným zdrojom financovania, buď dlhovým alebo cez monetárnu politiku. Ale ako už bolo spomenuté v kapitole Medzinárodný obchod, každý štát vyhľadáva obchodné prebytky. Teraz sa môžeme pozrieť na číslach v modeli, aký dôležitý dopad na dlh môže mať tento prebytok. Takže ho zahrňme do nášho modelu.
Túto kategóriu budeme sledovať ako % z HDP. Následne objem transferu, založený na % doplnenia chýbajúcej kúpnej sily bude zmenšený presne o túto sumu(prebytku), nakoľko tieto peniaze prídu zo zahraničia a tak nebudú musieť byť nahrádzané dlhom alebo monetárnou politikou.
Výsledná upravená kúpna sila (KS) bude teraz pozostávať z pôvodnej kúpnej sily, prebytku zahraničného obchodu a transferu.
Ak nie je žiadne prebytok, vidíme pôvodný výsledok po 40 rokoch 67% dlh k HDP.
Pri iba 1% obchodného prebytku na HDP dostávame oveľa nižší dlh 47% !
Teraz to porovnajme so skutočne pozitívnym prebytkom 4% HDP:
Verím , že dokážete vidieť mágiu dobývania cudzích trhov, neokolonializmu a prínosov z externých tržieb.
Iba z 1% obchodného prebytku je dlh po 40 rokoch iba 47% v porovnaní s 67% pri žiadnom prebytku a pri 4% obchodného prebytku začína dokonca klesať !
Samozrejme, obchodné deficity majú presne opačný efekt a zhoršujú dlhovú pozíciu.
Teoretické pochopenie, že ziskové marže dramaticky rastú s exportom môže byť dokumentované na príklade, kde pri iba 6% obchodnom prebytku a relatívne rovnakom rozsahu dlhu a monetárnej politiky (z každého 1,6% ročne) dostaneme takú istú konečnú úroveň dlhu po 40 rokoch (63% v porovnaní s 67% v originálnom scenári bez obchodného prebytku) ale pri 30% ziskovej marži pre spoločnosti !!!
Dostupné ziskové marže a obchodné prebytky nevyhnutné na zachovanie negatívneho rastu dlhu znázorňuje graf:
