18. Metódy prenosu rastu produktivity do voľného času
Opačným k problému outsourcingu, kde je nemožné bez dotácií dosiahnuť štandardnú úroveň produktivity (mzdy, ceny) a zachovať pracovné miesta v krajine pôvodu je fenomén reprezentovaný priemyslom, kde produktivita prudko rastie vzhľadom na robotizáciu a komputerizáciu.
Výsledkom je, že čoraz viac ľudí sa ocitá nezamestnaných nie preto, že sú drahí ale preto, lebo ich práca už v takom rozsahu nie je potrebná. Tento trend je ešte zosilnený keď mechanizácia prináša dodatočné úspory v nákladoch a to je ako bolo už spomenuté silný motivátor pre podniky chytené v pasci nedostatočného dopytu, snažiace sa to vyriešiť znižovaním nákladov.
Ak by takýto trend pokračoval do nekonečna, skončili by sme v spoločnosti riadenej robotmi a 99% nezamestnanosťou. Skynet by vyhral. Terminátori budúcnosti nepotrebujú guľomety a atómové zbrane na zničenie ľudstva, postačia im štandardné nástroje na racionalizáciu práce.
Samozrejme, to vôbec neznamená že industrializácia je zlá. Absolútne nie. Posunuli sme sa obrovským skokom zo stredoveku cez používanie pary a neskôr elektriny a priemysle založenom na rope. Preniesli sme obrovský kus získanej produktivity na ľudí vo forme 5 dňového pracovného týždňa, 4-6 týždňov dovolenky a podstatne skráteného pracovného času.
Ale vyzerá to tak, že sme akosi zabudli preniesť zisky z produktivity za posledné 2-3 desaťročia a znova stojíme na križovatke, čo s ľuďmi, ktorých práca už nie je potrebná.
Znova spadneme do fašizmu a necháme ich umrieť na ulici nezamestnaných a bez strechy nad hlavou ? V mnohých krajinách to vyzerá tak, že toto je voľba dňa a je to veľmi tmavá a nepredstaviteľná budúcnosť. Problémom nie je iba súčasná finančná kríza, ale čo leží pred nami je pravdepodobne budúcnosť, kde fosílne palivá budú podstatne vyčerpané a žiadne dostupné náhrady nebudú momentálne po ruke, ak vôbec nejaké budú. To povedie k značnému spomaleniu ekonomickej aktivity s výsledkami podobnými najväčšej recesii, s akou sme sa kedy stretli.
Ako budeme potom zaobchádzať s miliónmi nezamestnaných ?
Zahodíme ich do smetia, bez akýchkoľvek ohľadov ?
Alebo zavedieme ďalšiu redukciu pracovného času, prerozdelenie práce ?
Už dnes je veľa hlasov, ktoré navrhujú rozdeliť prácu medzi viac ľudí ako metódu boja proti nezamestnanosti. Znížením pracovného času a zavedením viac voľna bude viac práce priamo v dotknutých priemysloch a ešte viac nepriamo v zábave, cestovaní a zdravotníctve, ktoré ohromne získajú z nových zákazníkov.
Jediný problém spojený s týmto riešením je, že znižovaním produktivity cez znižovanie pracovného času,viac voľna by sme zvyšovali náklady spoločností zamestnávajúcich týchto dodatočných pracovníkov. Potrebovali by minimálne priemerné platy, aké sú v danej spoločnosti a tieto peniaze by nespadli z neba. Ak by tieto dodatočné náklady boli prenesené do koncových cien, nefungovalo by to.
Tu znova prichádza na pomoc nenahraditeľná úloha vlády, ktorá dokáže koordinovať produktivitu naprieč priemyslami bez toho, aby museli zvyšovať náklady. S pomocou dotácií, napomáhajúcimi znižovaniu fondu pracovného času v spojení s periodickým zdaňovaním zisku a úspor vláda dokáže zaviesť takýto mechanizmus veľmi jednoducho.
Ak je zrejmé z diagramu, s viac zamestnancami a viac voľného času je potreba kompenzovať nižšiu produktivitu dotáciou, ktorá zneguje vyššie náklady.
Táto dotácia musí prísť vo forme extra peňazí z centrálnej banky a potom bude rozdistribuovaná medzi spoločnosťami, podnikajúcimi s touto nižšou produktivitou vládou podľa stanoveného vzorca:
Dotácia = (objem nového voľna – súčasný objem voľna)
x počet zamestnancov
x priemerný plat v danom odvetví pri súčasnom objeme voľna, pripadajúci na zmenu objemu voľna
Čo to znamená je to, že dodatočné voľno a s ním spojené náklady ( mzdy nových zamestnancov, zastupujúcich počas dodatočného voľna) je zaplatené vládou. Takto spoločnosti poskytujúce svojim zamestnancom 6 týždňov dovolenky budú mať rovnaké náklady ako tie, čo dávajú iba 4 alebo len 2 týždne.
Výkon dotknutých spoločností zostane nezmenený, keďže budú vyrábať rovnaké množstvo ako pred zmenou produktivity a tento je rovnaký(alebo ešte vyšší) ako pred zavedením mechanizácie, ktorá priniesla nezamestnanosť.
Po tom, čo peniaze použité ako dotácia sa premelú systémom a skončia na nejakých účtoch, sú nakoniec zdanené ako je opísané v kapitola Periodické zdanenie akumulovaného kapitálu. Po určitom čase nastane nová rovnováha s množstvom peňazí v obehu podporujúcom túto nižšiu produktivitu, ale s vyššou zamestnanosťou.
Rovnica je nasledovná:
Čím nižšia produktivita ( vyššia zamestnanosť, viac voľna), tým viac peňazí je potrebných v ekonomike pri štandardných cenách.
Problém riešený je v skutočnosti problémom nájdenia spoločného násobku medzi mzdami a peňažnou masou.
Môžete mať 4 ľudí pracujúcich 6 dní za 100$ mzdy pre každého = 400$ alebo 6 ľudí pracujúcich 4 dni celkovo za 600$ s 200$ dotáciou. Pochopiteľne, podnikatelia vedia nájsť iba tento prvý násobok, charakterizovaný najnižšími mzdami, pretože nemajú prístup k dotáciám bez pomoci vlády.
Takže vidíte dôležitosť vlády pri posune spoločnosti na túto vyššiu úroveň. Podnikatelia samotní toto nikdy bez pomoci dotácií nedosiahnu.
Je tiež dôležité podotknúť, že iba znížiť produktivitu zmenou zákonníka práce a zavedením viac voľna na znižovanie nezamestnanosti nedonesie rovnaký výsledok. Bez dodatočných peňazí podporujúcich túto zmenu produktivity by podniky museli zdvihnúť ceny a to by spôsobilo ďalšie zníženie kúpnej sily. Aj poskytovanie plošných transferov obyvateľstvu na kompenzáciu tohto navýšenia cien by nebolo ideálnym riešením. Keďže existujú rozličné požiadavky na prácu pri rozličných odvetviach a rozličná dostupnosť vyškolenej pracovnej sily, schopnej sa zamestnať v novovzniknutých pozíciách dotácie na úrovni podniku sú najlepším riešením.
Tak ako podniky budú postupne nachádzať vhodných zamestnancov, môžu požiadať o dotácie založené na objeme voľného času, ktorý dajú svojim zamestnancom. Toto sa môže časom zmeniť a takisto viac a viac podnikov sa bude pripájať k novému štandardu pričom bude zachovaná konkurencieschopnosť s tými, ktoré ešte operujú na nižšom stupni, pretože nenašli dostatok dodatočných zamestnancov.