4. Rozličné spôsoby uskutočňovania transferov

Doteraz sme rozoberali zdroje na štátne transfery. Teraz sa pozrime na spôsoby, akými sa tieto transfery môžu dostať medzi reálnych ľudí a doplniť ich kúpyschopnosť ( to je ich zmysel). Týchto spôsobov je množstvo.

  • Štrukturálne projekty ako sú výstavba ciest, železníc, nemocníc…. až po zelené energetické projekty, hydroelektrárne, príbojové elektrárne…. Takto môžu vlády vybudovať užitočnú infraštruktúru a zároveň posilniť dopyt. Je to vhodné, ak je potreba takýchto projektov a ich užitočnosť je zrejmá. Problém je v tom, že tieto špecifické projekty sú smerované do určitých oblastí a preto ich distribučná schopnosť(schopnosť doplniť chýbajúci dopyt medzi čo najširšie vrstvy obyvateľstva) je obmedzená. Príjem z nich majú iba špecifickí zamestnanci podieľajúci sa na prácach v rámci týchto projektov a kúpna sila sa šíri ďalej iba sprostredkovane ich ďalšími nákupmi, ktoré sa môžu alebo nemusia realizovať. Takisto ich spotreba je lokalizovaná na miesto projektu a teda nepôsobí v širšom geografickom merítku.  Veľká časť investovaných prostriedkov končí v rukách firiem vo forme zisku(ktorý je brzdiacim faktorom posilňovania kúpnej sily) a je tu aj riziko korupcie a predražovania vládnych zákaziek, čo nerobí dobré meno tomuto typu stimulov. Samozrejme, ak sú jasné oblasti, kde je potrebný takýto infraštruktúrny rozvoj, nie je čo váhať.
  • Podpora rodiny je univerzálnym nástrojom, ako posilniť kúpnu silu. Pôsobí plošne, je v rukách jednotlivcov, ktorí najlepšie vedia ako utratiť svoje peniaze a preto nedochádza k deformovaniu podnikateľského prostredia presunom pracovných síl zo súkromného sektora do vládnych projektov, ako pri infraštrukturálnych projektoch. Dodatočná kúpna sila, ktorú získajú rodiny z prídavkov na deti a podobných sa využije v súlade s prirodzenými potrebami obyvateľov a prispeje k tržbám a zisku v štandardných odvetviach. V súčasnosti čelia vyspelé západné krajiny poklesu pôrodnosti a starnutiu obyvateľstva. Rodí sa menej detí, ako je potrebné na udržanie populácie a tak štáty siahajú k uvoľňovaniu imigračnej politiky, aby nahradili chýbajúcich pracovníkov v národnom hospodárstve.  Transfery v podobe rodinných prídavkov štrukturované ako progresívna podpora je mimoriadne vhodnou formou potláčania tohto problému. Progresivita môže spočívať v zvyšovaní výšky príspevku na dieťa v závislosti od počtu detí v rodine. Napr.  na prvé dieťa bude podpora x, na druhé 2x, na tretie 3x základnej sadzby.  Je to jednoduchý a účinný spôsob ako posmeliť rodiny v zvyšovaní počtu detí a zároveň doplňovať chýbajúcu kúpnu silu v spoločnosti. Je to spravodlivý spôsob, každý kto má deti má s nimi aj nemalé výdavky a spoločnosť urobí len dobre ak ocení snahu rodín pri ich výchove. Posledným, ale aj najdôležitejším aspektom tejto politiky je zabezpečiť aby sa tieto príspevky nevyplácali ako ľahký zárobok rodinám, ktoré sa o svoje deti a ich vzdelanie nestarajú.