4.1. Dotovanie dôchodkov ako transferový program
Jeden z pohľadov na dôchodky je ten, že ich výška závisí od toho, koľko si človek počas svojho života našetril, toľko bude aj dostávať. Je to teda zásluhový princíp. Tento spôsob zabezpečovania sa jednotlivca na dôchodok je užitočný, stimuluje snahu pracovať a dosiahnuť čo najviac počas svojho produktívneho života. To je v poriadku, ak väčšina ľudí ktorá poctivo pracovala dosiahne zo svojho penzijného systému adekvátnu očakávanú protihodnotu. Ak sa však penzijné úspory vplyvom krízy znehodnotia alebo vplyvom nárastu nezamestnanosti dôjde k výpadku penzijných príspevkov v priebežnom systéme, dochádza k následnému znehodnoteniu kúpnej sily nastupujúcej generácie dôchodcov, čo má obrovský vplyv na ďalší rast hospodárstva počas nasledujúcich desaťročí. A to nás privádza k druhému pohľadu na dôchodky a to ako významný zdroj kúpnej sily a teda aj tvorby zisku.
Ak dopustíme, že krachom akcií, dlhopisov sa definitívne zníži hodnota v dôchodkových fondoch a nenahradíme ju, dochádza k úpadku hospodárstva vplyvom definitívne zníženej kúpnej sily dôchodcov. A hovoríme o multimiliónovej armáde s obrovským potenciálom.
Dôchodky sú mimoriadne významným celospoločenským prvkom, pretože predstavujú ďalšiu chýbajúcu časť tržieb, ktorá prispieva k tvorbe zisku.
Preto dotácia dôchodkov ako jeden zo spôsobov monetárnych stimulov cez transfery obyvateľstvu je ideálny spôsob ako podporiť hospodársky rast . Ak sa tak nestane, dochádza k stagnácii celých sektorov výroby a služieb, ktoré by bez krízy prosperovali a zabezpečovali zamestnanosť miliónom. Je to takisto morálne správne, pretože ľudia ktorí celý život pracovali a platili dane by nemali niesť váhu recesie spôsobenej nesprávnou vládnou makroekonomickou politikou a zabudovanými chybami systému, ktoré túto recesiu priamo vyvolávajú. Navyše, nekonanie v tejto oblasti ďalej zhoršuje hospodársky úpadok pre absenciu ich kúpnej sily dôchodcov, normálne očakávanej.