6.4 Nezmyselnosť vnútornej devalvácie ako spôsobu na získanie konkurenčnej schopnosti

Ak pri medzinárodnom obchode dosiahne stav zadĺženia určitých krajín neudržateľné rozmery a veriteľské krajiny (vývozcovia) budú chcieť  “poradiť” porazeným ako dosiahnuť úspech môže nastať situácia aká je teraz v Európe, kde Nemecko považuje problém juhu Európy za problém vyplývajúci z nekonkurencieschopnosti (teda vysokých miezd a dôchodkov), ktorý spôsobuje že tieto krajiny nemôžu vyvážať svoju vlastnú produkciu a vyrovnávať tak čoraz výraznejšiu nerovnováhu.  Odhliadnime na chvíľu od nášho modelu,ktorý hovorí, že ani pri vyrovnanom medzinárodnom obchode by sa situácia nedala stabilizovať (za predpokladu, že firmy stále dosahujú zisky).

Nemecko uvádza ako argument, že aj oni boli v pozícii chorého muža Európy, použili túto stratégiu Šetrenia a vnútornej devalvácie a prinieslo im to úspech. Je to pravda, pre Nemecko to fungovalo avšak je to stratégia, ktorá je použiteľná iba pre 1 krajinu.

V čase, keď Nemecko zvyšovalo svoju konkurencieschopnosť znižovaním svojich výrobných nákladov (miezd), boli ostatné krajiny EU v dobrej kondícii a znížením výrobných nákladov a rastom exportu práve do týchto ostatných krajín získalo Nemecko odbytiská, ktoré mu umožnili jeho hospodársky úspech.  Sila a bohatstvo “severu” Európy pochádza z ochoty “juhu” kupovať výrobky vývozcov. Samozrejme, tento nevyrovnaný medzinárodný obchod má následky presne podľa nášho modelu:  obrovský deficit, nárast nezamestnanosti, nesplatiteľné dlhy.

Ak teda rada severu je Šetrenie: znižujte svoje mzdy, znižujte svoje dôchodky  (veď to sme robili aj my a pozrite aký úspech nám to prinieslo ! ) je nanajvýš scestná.  Úsporné opatrenia majú dvojaký účinok:

  • Znižovaním kúpnej sily v krajinách ako Grécko dochádza k recesii, kedy zanikajú domáce odvetvia priemyslu, ktoré by mohli za istých podmienok fungovať aj naďalej. Ak by Grécko malo svoju vlastnú menu, pri recesii by mohlo devalvovať jej hodnotu, čo by spôsobilo pokles dovozov zo severu (to je ten dôvod, prečo chce sever zachovať euro za každú cenu) avšak domáce odvetvia, ktoré fungujú na báze lokálnej ponuky a dopytu by mohli fungovať naďalej. Pri nedostatku lokálneho obeživa dochádza k popretŕhaniu týchto vnútorných vlákien spoločnosti a recesia sa ešte prehlbuje.
  • Tak, ako dochádza k poklesu dopytu po domácom tovare a službách, dochádza aj k poklesu dopytu po tovare z dovozu !!!  Veritelia, ktorý diktujú úsporné opatrenia si v podstate pília konár sami pod sebou.  Ich hospodársky úspech pochádza z vývozov na juh !  S rastúcimi škrtmi a z nich pochádzajúcej stále sa znižujúcej kúpnej sily dochádza k  utlmovaniu hospodárstva vyvážajúcich štátov.  Ak si niekto myslí, že priamy dosah úsporných opatrení v štáte A nebude mať veľký dopad na štát B, pretože B nevyváža do A taký objem tovarov, aby to považoval za hrozbu, môže (a realita nám dáva za pravdu) sa škaredo prepočítať. A síce nedováža priamo z B, ale dováža z C,D,E.  Keďže decimáciou kúpnej sily A poklesne jeho dopyt z týchto sprostredkujúcich krajín C,D,E nastane recesia v nich. A tieto štáty už dovážajú z B, takže B bude zasiahnutý a to cez vnútornú prepojenosť ekonomík, ktorá je Európe mimoriadne vysoká.

Pripusťme však, že táto politika bude dodržiavaná a štáty, ktoré sú teraz v problémoch dokážu za cenu obrovských obetí ( nezamestnanosť, rozpad funkcíí štátu, samovraždy, obrovský prepad do chudoby, rastúca nenávisť medzi národmi, nárast extrémizmu…) dosiahnuť stanovený “CIEĽ” a znížia svoje výrobné náklady a teda sa znova stanú Konkurencieschopnými.

Čo to bude znamenať  ?

Povedzme že Grécko(a iné krajiny juhu) dosiahne pokles svojich priemerných platov z 2000 eur/mesiac na 1000 eur/mesiac.  Zároveň, dokáže vyvinúť (ako je stále vo hviezdach) produkty, ktoré bude môcť vyvážať na sever Európy, tak ako to požaduje Nemecko.

Následky budú pomerne jednoduché:

  • Vzhľadom na “dobrovoľnú” redukciu svojej kúpnej sily už juh nedokáže kupovať výrobky severu, ktoré sa stali vzhľadom na neupravené platy severanov nekonkurecieschopnými. Toto samo osebe spôsobí recesiu severu.
  • Juh, “znovuzrodený” cez Šetrenie začne masovo vyvážať svoje produkty na sever a tým zničí domáce odvetvia severu tak isto ako ich vlastné domáce odvetvia boli predtým zničené nadmernými dovozmi  severu.

Reakcia juhu na vznikajúce problémy severu bude rovnako cynická:  začnite šetriť, tak ako sme to urobili pod vašou taktovkou my !  Bude zábavné sledovať, ako Gréci  a Španieli diktujú Nemcom ako si majú utiahnuť opasky, znížiť svoje 4000 eur/mesiac platy, prepustiť svojich učiteľov, požiarnikov, policajtov……  Vskutku úžasné.

Vidíte nezmyselnosť úsporných opatrení ?

Je to neriešiteľný rébus.  Ak by aj sever z totálne nepochopiteľných dôvodov takisto akceptoval túto pilulku, viedlo by to iba k rovnakému utrpeniu severu ( nezamestnanosť, rozpad funkcíí štátu, samovraždy, obrovský prepad do chudoby, rastúca nenávisť medzi národmi, nárast extrémizmu….) s výsledkom poklesu platov na 500 eur/mesiac a bláznivý kolobeh by sa zasa opakoval.  Národy by si stále opakovali tortúru znižovania platov a nezamestnanosti až by tieto platy boli na úrovni centov a ani tak by sa kolotoč vnútorných devalvácií neskončil. V skutočnosti je to to isté ako znižovanie výmenných kurzov cez umelé znižovanie ich hodnoty z cieľom ožobráčiť vášho suseda – menovú vojnu. ( Jediný rozdiel je v tom, že pri výmenných kurzoch nemusíte uvaliť na svoj národ nezamestnanosť za účelom zníženia miezd a tak zvýšiť svoju konkurencieschopnosť)

Jednoducho, byť konkurenciechopnejší nie je riešenie. Vedie to iba k opakovaniu tejto stratégie druhou stranou a obojstrannej devastácii.

Preto máme výmenné kurzy.  Namiesto vnútornej devalvácie a s ňou spojeným nesmiernym trápením, (ktoré poškodzuje aj vnútorné odvetvia ekonomiky, ktoré by inak zostali uchránené pred recesiou) sa nerovnováhy odstraňujú cez rastúce a klesajúce kurzy národných mien. Takto sa veľmi rýchlo nastoľuje rovnováha, pretože s rastúcimi vývozmi rastie aj kurz meny krajiny vývozcu. Ak je tento výrazne vyšší, dochádza k prirodzenému poklesu jeho konkurencieschopnosti (jeho výrobky sa stávajú objektívne drahšie) a kupujú sa menej.

Samozrejme, nutnou podmienkou je tu existencia voľne plávajúceho kurzu, nemanipulovaného politikmi.  To je problém Číny a USA, EU ako aj ostatných obchodných partnerov Číny.  Umelo podhodnotený juan, ktorý sa nezhodnocuje vedie k rovnakým nerovnováham ako v prípade jednotnej meny Euro v Európe.  USA ( a aj EU) má voči Číne obrovský obchodný deficit, ktorý stále rastie, čo vedie k rastu nezamestnanosti vzhľadom na zánik domácich priemyselných odvetví, ktoré sú vytlačované masívnymi dovozmi z Číny.  Rastie takisto zadĺženosť týchto štátov (presne v zmysle nášho modelu), ktorá je financovaná z veľkej časti práve Čínou.  USA sa dostáva do pozície Grécka a fakt, že Číňania ešte nepožadujú znižovanie platov v USA je daný iba veľkosťou a vojenskou silou tejto krajiny(USA).  Faktom ale zostáva, že bez korekcie je tento vzťah neudržateľný.