16.4 Problém žraločej plutvy
Na začiatku kapitalizmu je kapitál vzácny, je ho menej ako celkový objem výkonu reálnej ekonomiky (produkcia fyzických tovarov a služieb) a tak je jeho rýchlosť obehu v ekonomike vysoká. Ako čas postupuje, zisky akumulované a nespotrebované spôsobujú vyšší a vyšší objem kapitálovej akumulácie. Jeho rýchlosť obehu klesá, cena ida dole ale stále vyžaduje zisk. Reálna ekonomika rastie cez technologické inovácie, nové energetické zdroje, rast populácie a rast počtu transakcií medzi jej účastníkmi. Tento rast je limitovaný dostupnými energetickými a potravinovými zdrojmi a je viac menej lineárny. Kapitál ale rastie exponenciálne, je to dané spôsobom úrokovania. Rozdiel medzi týmito dvoma typmi rastu dá po určitom čase ( desaťročiach) vzniknúť fenoménu, ktorý som nazval „Žraločia plutva“ (zóna kapitálu nad zónou reálnej ekonomiky, ktorá pripomína žraločiu plutvu a taktiež výstižne popisuje finančno-morálny aspekt tejto neproduktívnej ekonomiky).
Problém „Plutvy“ je v tom, že akumulovaný kapitál, aj keď svojim objemom už dávno presiahol veľkosť reálnej ekonomiky stále požaduje nejaký výnos. Táto situácia už bola čiastočne predpokladaná Johnom Maynardom Keynesom v jeho práci Všeobecná teória zamestnanosti,úroku a peňazí, kde v kapitole 24. Záverečné poznámky k Sociálnej filozofii napísal:
„Preto vidím úrokový aspekt kapitalizmu ako prechodnú fázu, ktorá zanikne po to, čo vykoná svoju prácu. A so svojim zánikom takisto všetko ostatné prejde obrovskými zmenami. Bude to viac-menej obrovská výhoda poriadku, ktorý predpokladám, že tento zánik úrokov, tento koniec zbytočného investora nebude náhly, ale postupný ako pokračovanie zmien momentálne viditeľných v Británii a nebude potrebovať žiadnu revolúciu.“
JMK predpovedal že postupným zvyšovaním množstva kapitálu v ekonomike jeho cena pôjde nadol až bude široko dostupný za minimálne náklady pre potenciálnych podnikateľov. Proces, ktorý nazýva „koniec úrokového aspektu kapitalizmu“ by mal byť postupný a vyústiť v podstatné zníženie ceny kapitálu. Vidíme, že sa to aj deje, tak ako klesajú dividendové výnosy a bankové úroky vyplácané sporiteľom sú stále nižšie. Ale koniec úrokového aspektu sa nedeje bez podstatných vedľajších účinkov. Zvyšovanie množstva kapitálu znižujúce jeho cenu spôsobuje, že je ho vskutku viac, a tvorí – „Plutvu“, ktorá si stále žiada nejaký úrok. Monetárne uvoľňovanie centrálnymi bankami iba zvyšuje výšku „Plutvy“, keďže investori stále požadujú určitý výnos.
Predstavte si, že vám vaša banka povie, že odteraz nebudete dostávať na svojom vklade žiadny úrok, nakoľko je v ekonomike príliš veľa kapitálu. Aká by bola vaša reakcia ? Trúfam si povedať, že minimálne nie veľmi slušná. A následky by boli zrejmé – váš výber hotovosti z banky, ktorej riaditelia si vyplácajú multimiliónové bonusy a drzo vám odmietajú vyplatiť váš úrok, bľabotajúc čosi o ekonomických problémoch.
Takže úrokový aspekt kapitalizmu je stále tu, iba narástol čo do veľkosti vplyvom monetárneho uvoľňovania ako z času na čas nevyhnutného spôsobu dodávania dodatočnej kúpnej sily do ekonomiky. Prečo monetárne uvoľňovanie ( ako podpora Ponuky) bolo vysvetlené v prvých kapitolách o chýbajúcich dodatočných zdrojoch potrebných na udržateľné dosahovanie ziskov.
Bez monetárneho uvoľňovania, nadbytočný kapitál v „Plutve“ by si stále pýtal svoju cenu a získaval ju z reálnej ekonomiky – Kapitálové vysávanie zdrojov zobrazené červenými šípkami. To by spôsobovalo problémy v reálnej ekonomike cez deflačnú špirálu. Peniaze jednoducho nerastú na stromoch – musia pochádzať z nejakého zdroja a tento zdroj je Monetárne uvoľňovanie(MU). (čo vždy príde potom, čo sa vyčerpá dlhová metóda, keď už nikto nie je ochotný financovať vládu)
Postupný koniec úrokového aspektu kapitalizmu je až príliš postupný a bez jasne stanoveného časového rámca, od kedy by už nebol žiadny úrok ani výnos „Plutva“ iba rastie a rastie. A samozrejme, stále požaduje svoj podiel nového kapitálu. Aj minimálne dodatky sú teraz významné, nakoľko „Plutva“ je teraz nad úrovňou reálnej ekonomiky. Exponenciálny rast kapitálu je príliš rýchly pre reálnu ekonomiku, ktorá nestíha.
Ako drogovo závislý, bez nových a nových dávok MU nemôže prežiť a rýchlo sa prepadá do neznesiteľných bolestí recesie a deflácie.
Ale MU nemôže pokračovať donekonečna, táto metóda sama spôsobuje rast tohto problému. Čo nastane je inflácia, ktorá začne dvíhať krivku reálnej ekonomiky nad krivku kapitálu a tak znižovať „Plutvu“.
Inflácia zníži nominálne množstvo nadbytočného kapitálu nad reálnou ekonomikou a tak je potreba pre MU značne redukovaná. Kapitál môže dostávať svoje zisky z reálnej ekonomiky s trochou pomoci štátneho dlhu ako predtým a cyklus sa znova opakuje. Naliehavosť problému je čiastočne vyriešená, ale za cenu značnej inflácie, ktorá môže poškodiť celú ekonomiku a jej zvládnutie predstavuje ďalšie vážne riziko. Ak sa to nepodarí, môže sa to pretaviť do hyperinflácie, ktorá je schopná zničiť celý štát s nepredstaviteľnými následkami.
Kľúčom k úspechu je tu sledovať vývoj „Plutvy“ a začať s infláciou radšej skôr ako neskôr, kedy je už neskoro. Ale súčasné politiky centrálnych vlád zamerané na udržiavanie minimálnej inflácie robia presný opak. Tak „Plutva“ stále rastie a MU je stále témou dňa. Nie je ťažké pochopiť, prečo je inflácia nevítaným fenoménom a centrálne banky sa jej bránia. Jediným ďalším možným spôsobom ako sa vysporiadať s „Plutvovým“ problémom je odstrihnúť ju za pomoci priameho zdaňovania kapitálu, ako som opísal v kapitole Periodické zdaňovanie akumulovaného kapitálu.
Ostrihaním plutvy sa zníži vysávanie kapitálu z reálnej ekonomiky a tá už nebude tak negatívne ovplyvňovaná ako predtým. Množstvo kapitálu v systéme bude znova na zmysluplnej úrovni, reflektujúc výrobné kapacity tovarov a služieb ktoré je ekonomika schopná vyrobiť.
Strih kapitálu zabraňuje inflačným tlakom a nastoľuje krátkodobú rovnováhu, ktorá musí byť monitorovaná a znova upravovaná v budúcnosti (ďalšie „strihy“), keďže akumulácia kapitálu stále pokračuje. Je to nevyhnutný cyklus, ktorý bude existovať pokiaľ len bude existovať potreba ziskov a tieto zisky nebudú v plnej miere spotrebovávané.