15. Zberatelia kontra Inflátori

Či už realizujeme rast na dlh alebo cez monetárnu expanziu, výsledky závisia hlavne od charakteru podnikateľov  a ich psychologického chápania pôvodu zisku ako aj jeho využitia.

Zisk ako taký existoval už od pradávna, len sa jeho negatívne pôsobenie na spoločnosť  neprejavovalo tak zreteľne ako dnes, keď je vlastníctvo celého sveta na predaj cez akcie a dlhopisy a koncentrácia bohatstva dosahuje svoje maximá.

Keď v stredoveku pekár napiekol chlieb a predal ho, potešil sa zo svojich tržieb (zisku, v modernom ponímaní, ak za suroviny zaplatil menej ako utŕžil za svoje hotové výrobky). Takisto mäsiar, ktorý ponúkal svoje rezne bol rád ak dostal viac ako zaplatil za prasa. Obuvník predal čižmy a so ziskom sa pobral na miestny trh, kde si ako všetci ostatní za peniaze nakúpili to, čo sami nevyrobili.  Zisk v tých časoch bol veľmi lokálny a okamžite distribuovaný iným profesiám a čo zostalo, to skončilo zvyčajne v krčme.  Kto hromadil zlatky, bol z času na čas orabovaný zbojníkmi alebo panovníkom. Nebolo tu možnosti akumulovať kapitál (obeživo) do nekonečna.  Ak sa aj nejaký panovník rozhodol príliš naplniť svoju truhlicu, nasledovali hladomory, sedliacke povstania, rebélie a následky boli krvavé.  Vojny medzi národmi a potláčania povstaní stáli zasa peniaze a tak sa akumulované “bohatstvo” znova dostalo do obehu.

Nadmerné hromadenie peňazí však nie je ojedinelý jav, táto psychologická porucha sa vyskytuje aj v iných podobách.  Napr.: Ľudia zbierajú známky.  Prvý album je ich pýchou, pozerajú si ho každý deň, poznajú každú jeho položku. Druhý a tretí album ich privádza k nadšeniu ako ich zbierka utešene rastie, avšak postupne strácajú možnosť “užívať” si ju s plným vedomím čo vlastne vlastnia.  Človek so 100 albumami už ani nevie čo vlastne vlastní, jednotlivé známky sú iba štatistické položky. Ale neprestáva zbierať. To isté platí pre pohľadnice, pivové podnosy či plechovky alebo čokoľvek iné. Sú ľudia čo zbierajú(hromadia, “chovajú”) mačky alebo psy. Muži lovia ženy a ženy lovia mužov.Niektorí ľudia zbierajú úplne bezcenný odpad, ktorý hromadia na svojom dvore a susedia sú nútení kontaktovať políciu.

Pokiaľ je zberateľská vášeň obmedzená na bežne dostupné predmety a pôžitky, je iba na osobe zberateľa či ho to naplňuje šťastím a dokedy mu zberateľská vášeň vydrží.

V prípade že sa určití jedinci rozhodli zbierať peniaze(hromadiť zisk) ako také to má dosť závažný dopad na spoločnosť ako celok.

Peniaze sú obeživom, ktoré má svoju funkciu sprostredkúvania výmeny medzi ľuďmi a pokiaľ je toto obeživo koncentrované do zbierok a odložené “na polici” prejaví sa to v spoločnosti ako akútny problém chýbajúcich peňazí.  Tieto musia byť nahradené novými peniazmi, inak ekonomika bude fungovať na nižších obrátkach. Každý odložený $ sa teda musí nahradiť novým, ktorý pochádza buď z tlačiarne alebo je novým dlhom,inak bude v obehu chýbať.

A toto nahrádzanie sa aj viac menej deje, podľa potrieb ekonomiky a typu vlády pri moci. Preto zberatelia dostávajú každoročne svoj prídel nových položiek do svojich zbierok.

Otázka, znie, ako sa k novým prídavkom postavia :

- Budú  šťastní, že ich majú ? 
  V tom prípade ide o klasických Zberateľov.

Zberatelia sú v svojej podstate jednoduchí hromaditelia peňazí a je ľahké ich uspokojiť.  Ak peniaze sú to čo chcú, tak ich dostanú. Buď čerstvé z tlačiarne alebo ich vlastné, požičané nimi samými alebo ich bankami vláde, ktorá ich znova rozdistribuje a tak sa postupne dostanú na konečné účty, pričom časť týchto účtov patrí práve Zberateľom. Kolobeh sa stále opakuje, peňazí na účtoch pribúda a navzájom sa potešujú či už patria k miliardárom alebo sú stále iba milionári. Ide iba o nominálne hodnoty, už dávno stratili možnosť utratiť čo každoročne zarábajú. Keďže ich spotreba je ďaleko pod ich ročným príjmom a utratiť celú svoju zbierku nemajú ani náhodou v úmysle ( sú to predsa zberatelia), ich vplyv na celkovú infláciu je nulový.

-Budú rozmýšľať, či stále dostávajú rovnakú hodnotu za svoje podnikateľské snaženie ?
 Ide o Inflátorov.

Toto je zložitejšia kategória zberateľov. Títo sa snažia dostať kvalitatívne rovnaký prísun nových položiek a keďže sú presvedčení o svojej schopnosti počítať s hodnotou peňazí, požadujú vyššie dávky vzhľadom na existujúcu infláciu. Problémom je, že vyhovieť ich túžbe je možné zasa iba rovnakým spôsobom – dlh alebo monetárne uvoľnovanie.  Keďže však zvyšujú ceny v celej ekonomike, znižujú tak kúpnu silu jej spotrebiteľov.  Títo v svojej pozícii zamestnancov požadujú rovnaké zvyšovanie platov a teda výsledkom je zisk, ktorý je síce nominálne vyšší, avšak jeho kúpna cena je rovnaká. Jediné čo pribudlo je počet núl na bankovkách a výplatných páskach.

Je potrebné poznamenať že Zberatelia nie sú iba tí z horných 10 000. V skutočnosti sú zberateľmi všetci, ktorí nespotrebujú celú svoju výplatu a niečo si ušetria. Nie je to nič svetoborné, každý človek má potrebu mať určitú železnú zásobu pre zlé časy. A je to aj správne, každý sa už ocitol v situácii, kedy musel siahnuť na svoje úspory a bol rád, že ich má.  To však nič nemení na fakte, že aj takéto pomerne male čiastky osobných úspor tvoria agregátne mimoriadne veľké sumy a čím viac ľudia sporia, tým viac peňazí chýba v kolobehu ekonomiky na stránke realizujúcej sa kúpnej sily.

Tieto peniaze je potrebné takisto nahradiť, inak ekonomika začne kolabovať.