5. Vplyv osobných úspor na úroveň dlhu
Pri predchádzajúcich analýzach sme sa nezaoberali variantami, kde zamestnanci niečo zo svojich výplat usporia, teda ich realizovaná kúpna sila bude menšia ako dodaná v procese výroby. Ak sa tak stane, nastáva dramatické zhoršenie vývoja dlhu, pretože výplaty tvoria podstatnú časť kúpnej sily.
Ak nenastane zvýšená kompenzácia zo strany štátu ako vyššie percento transfer rate, nastáva pokles HDP, nárast dlhu a náklady na monetárnu ako aj fiškálnu politiku vzrastú takisto.
Pri hraničnom prípade, kedy by zamestnanci usporili rovnaké percento zo svojich platov ako je zisková prirážka firiem, pri 50% úrovni transferoch by bola výsledná úroveň zisku 0 a daňové príjmy tiež nula. Dlh štátu by bol financovaný iba zamestnancami.
Na opätovnú tvorbu zisku by bola nutná vyššia miera transferov, a to minimálne nad úroveň 50%.
Čim vyššia miera úspor, tým vyššie náklady má štát na udržanie miery zisku cez transfery a tým vyššiu mieru transferov musí uskutočniť na dosiahnutie týchto ziskov. Percentuálny nárast úspor má oveľa väčší negatívny dopad na zadĺženosť ako rovnaký percentuálny nárast ziskovej marže.