3.4. Monetárne stimuly
Treťou možnosťou financovania transferov je dodatočná tlač peňazí, kvantitatívne uvoľňovanie. Štát (centrálna banka) vydá ďalšie obeživo a dá ho k dispozícii štátu na útratu. Diabolská myšlienka.
Avšak, je to tiež regulárny spôsob ako financovať štátne transfery, ktorý dokáže priniesť trvalý hospodársky rast bez spätných cyklov recesií, ktoré vznikajú pri splácaní úverov a úrokov a zachováva zisky bez toho, aby muselo dochádzať k ich zdaňovaniu ako pri transferoch financovaných cez dane.
Monetárny stimul je takisto cestou ako model zisku dokáže globálne dlhodobo fungovať.
Nie je potrebné zvyšovať dane, aby dochádzalo k dopĺňaniu kúpnej sily zo ziskov. Nedochádza k zadlžovaniu štátu, ktoré sa skôr či neskôr stane problémom.
Odbúravajú sa tým ekonomické cykly, pretože nedochádza k znižovaniu tržieb ku ktorému prichádza pri splácaní úverov obyvateľstva. Vznik zisku je možný, pretože kúpna sila pozostávajúca z miezd a dodatočných zdrojov (transferov financovaných z monetárneho stimulu) je dostačujúca na realizáciu všetkých plánovaných tržieb a teda aj na dosiahnutie plánovaného zisku.
Tento zisk je v podstate rovnako veľký, ako výška monetárneho stimulu
Takýto model dosahovania zisku má však takisto svoje vážne problémy:
Zisk sa tak tvorí z monetárnych stimulov, rozdistribuovaných medzi obyvateľstvo pomocou transferov. Každý ďalší zisk si vyžaduje tlač nových peňazí, takže zisk je v podstate iluzórny, sú to iba nové inflačné peniaze, ktorých kúpna sila je potenciálne čoraz nižšia. Ak by sa podnikatelia pokúsili všetky zisky realizovať a vymeniť za tovary a služby, nastala by inflácia. Jediný dôvod prečo nenastáva je fakt, že milionári a miliardári nepotrebujú a neutrácajú svoje bohatstvá naraz. Bohatstvo je zakonzervované na bankových účtoch, jeho kúpna sila neoverená a dôvera udržiava jeho hodnotu.