6. Znižovanie dlhu

Takže máme celkom dobrú predstavu prečo vzniká dlh a aké faktory ovplyvňujú tempo jeho rastu.

Nárast dlhu po 40 rokoch pri navýšení(znížení) rozličných faktorov o 10%:

pôvodná hodnota: 79% (produktivita 3%, rast miezd 3%, zisková marža 10%, úspory 1%, miera transferov 50%, daň 30%,monetárna politika 50%, úroková miera 3%

V predchádzajúcich scenároch sme načrtávali scenáre rastu dlhu za rozličných podmienok hospodárskych politík, a to ako fiškálnych tak monetárnych.

Najvplyvnejším faktorom na rast dlhu je vyšší rast produktivity práce ako rast miezd.

Keď mzdy rastú pomalšie ako produktivita práce, vzniká najsilnejší tlak na rast dlhu. Je to prirodzené a plne to podporuje našu teóriu, pretože takýmto spôsobom rastie podiel zisku na HDP a zisk sa dlhodobo financuje buď cez dlh alebo cez monetárnu politiku.

Je to však v príkrom rozpore s klasickými manažérskymi postupmi posledných 30-40 rokov, kedy sa kládlo za mimoriadne podstatné, aby produktivita práce rástla rýchlejšie ako mzdy.

Ak teda chceme znížiť už existujúci dlh, mali by sme použiť rovnaké faktory, ktoré ho spôsobili ale v opačnom pôsobení:

  • Zvýšiť platy na úkor produktivity práce, alebo aspoň vyrovnať ich tempo rastu s tempom rastu produktivity
  • Zvýšiť tempo monetárnej politiky (zaplatiť viac dlhu novými peniazmi)
  • Znížiť úroveň celkových transferov ( bude to ale na úkor ziskov)
  • Znížiť ziskovú maržu ( posilnenie úlohy odborov za účelom rastu platov voči zisku a tým dosiahnuť zníženie marže)
  • Znížiť úrokovú mieru
  • Zvýšiť dane
  • Znížiť mieru sporenia

Všetky tieto kroky budú mať za následok pokles podielu dlhu na HDP, avšak s rozdielnym účinkom.

a)    Najprv si vezmime najjednoduchší prípad splácania dlhu, ktorý dosiahol iba minimálnu hodnotu cca 10% a skúsime ho znížiť pomocou splátok určitého percenta vybratých daní:

Ak by sa dlh nesplácal vôbec (splácanie = 0), tak by ďalej narastal a po ďalších 40 rokoch by dosiahol úroveň 75%.

Pri zvýšení úrovne splácania na 50%, čo znamená, že 50% z vybratých daní by išlo na splácanie dlhu, výsledok by bol nasledovný:

Vidíme čiastočne zníženú mieru rastu dlhu ale stále rastie. 61% > 10%, teda k žiadnemu reálnemu zníženiu dlhu nedošlo.

Ani pri absolútne nereálnom variante 100%, t.j. keby všetky dane išli na dlh by sa nedostavil žiadny pokrok:

Iba splácaním dlhu z daní pri zachovaní tvorby zisku sa dlh nedá znížiť. Zmierni sa iba tempo jeho rastu.

b)      Skúsme použiť recept zvýšenia miezd nad produktivitu práce.

Pri raste miezd prevyšujúcej rast produktivity naozaj dôjde po 20 rokoch k zníženiu deficitu z 10% na 8%, avšak za cenu dramatického poklesu zisku, čo sa aj v tomto variante dalo čakať. Pre praktickú politiku teda nie veľmi využiteľné.

Podobný výsledok by sa dosiahol ak by sa aj pridalo priame splácanie určitým percentom z daní:

Zníženie dlhu nastane iba pri súčasnom znížení zisku.

c)      Viac  monetárnej politiky

Ak by sme chceli znížiť dlh čo i len o 1%, pri rozličných variantoch splácania 1% z daní až po nie celkom realistických 20% z celkových daní by sme tak či tak potrebovali zvýšiť rozsah monetárnej politiky na 93-100%, čo predstavuje cca 3,4% HDP.

To isté platí aj pri iných úrovniach dlhu.


Ak chceme znížiť dlh rýchlejšie, bude potrebné ešte rozsiahlejšie použitie monetárnej politiky, napr.

pri 4,1% monetárnej politiky ročne dosiahneme pokles o 1% za rok.

Ak teda chceme vážne pracovať na znížení dlhu, bez zníženia tvorby zisku to bude znamenať minimálne 4% monetárnej politiky a splátku dlhu na úrovni 5% z daní.

Prekvapivé je, že ak by sme chceli znížiť dlh len za pomoci vyšších daní(bez monetárnej politiky), tak ani v rámci naozaj hraničných parametrov daň = 80% a miera splácania z daní=20% by sa nám to nepodarilo.

Iba zvyšovanie daní, bez doplňujúcej monetárnej politiky neprispeje k zníženiu dlhu.

Toto je mimoriadne dôležitý poznatok, pretože priamo vyvracia politiku Šetrenia, ktorá sa snaží znížiť dlh cez dane, pochádzajúce z uťahovania opaskov.