4.3 Vplyv dôchodkov na nezamestnanosť
Možno to nie je všeobecne zrejmé (a advokáti predlžovania veku odchodu do dôchodku predstierajú, že tento problém neexistuje) avšak v spoločnosti je v danom čase iba určitý objem užitočnej práce, ktorá si vyžaduje zamestnanosť. S rastom produktivity práce jej množstvo stále klesá. Mechanizácia, komputerizácia prinášajú obrovské úspory v produktivite, otázka je ako sa tieto úspory prenášajú na obyvateľstvo. V stredoveku ľudia pracovali 6 dní v týždni, často 12 hodín denne. O dovolenke nikto ani nesníval. Dnes je pracovný čas zvyčajne 5 dní, 7-8 hodín denne, chodíme si odpočinúť na dovolenku 4-6 týždňov. Každým rokom sa v spoločnosti nástupom ľudí na dovolenku uvoľnia milióny pracovných miest. Tieto sa v rámci vnútrofiremnej rotácie postupne nahrádzajú : služobne starší nahrádzajú odchádzajúcich, služobne mladší nastupujú na miesta starších a absolventi dostávajú svoju prvú prácu. Ak sa však tento prirodzený kolobeh z dôvodu odloženia nástupu na dôchodok zasekne (nech je príčina akákoľvek), nastáva jav, že mladí ľudia si nevedia nájsť prácu, pretože jej jednoducho niet. Kolobeh pracovného postupu sa zastavil. Každým rokom predĺženia nástupu dôchodku sa zvyšuje nezamestnanosť o 1-1,5% ( v závislosti od počtu ľudí v danom ročníku). To je hrozivý nárast, a je trvalý ! Pokiaľ nedôjde ku korešpondujúcemu skráteniu nástupu na dôchodok v niektorom z nasledujúcich ročníkov, nezamestnanosť neklesne. Vytvára sa mimoriadne nebezpečná dlhodobá nezamestnanosť, ktorá ničí ľudské životy a prináša “stratené generácie”. Dlhodobá nezamestnanosť zároveň vytvára tlak na pokles miezd, čo následne pôsobí na pokles dôchodkov ( v priebežnom systéme priamo, cez pokles dôchodkových odvodov, v kapitálovom nepriamo, cez pokles ziskov z chýbajúcej kúpnej sily, čo sa premietne v pokles hodnoty portfólia) a tak sa situácia ďalej zhoršuje. Dochádza k zostupnej špirále, kedy klesajúce dôchodky nútia ľudí pracovať dlhšie, čo poškodzuje ekonomiku, tlačí mzdy nadol a ďalej znižuje budúce dôchodky.
Štandardná situácia je znázornená hore. Ak však nastane recesia a potencionálni dôchodcovia odkladajú odchod na penziu, nastáva pretlak ponuky nad dopytom po práci.
Preto riešením nezamestnanosti pochádzajúcej z krízy je riešenie finančnej situácie budúcich dôchodcov a aktívne manažovanie ponuky na trhu práce. Znižovaním ponuky práce umožnením odchodu na dôchodok ľuďom, ktorí si to pre finančnú situáciu nemôžu dovoliť sa zároveň znižuje nezamestnanosť.
Pokles dôchodkov, nech je z akéhokoľvek dôvodu nepredstavuje pokles zdrojov, ktoré by dôchodcovia normálne spotrebovávali, ak by k poklesu dôchodkov nedošlo. Tieto kapacity, prírodné zdroje, služby a ľudská práca na nich viazaná čaká na svoje využitie.
Niet žiadneho dôvodu, prečo by mal tento sektor ekonomiky upadnúť a následne prehlbovať recesiu. To, čo sa stalo je nedostatočná alokácia finančných zdrojov, ktoré boli znížené faktormi a procesmi, ktoré nemajú žiadny vplyv na dostupnosť týchto kapacít reálnej ekonomiky.
Ak sme pochopili spôsob tvorby zisku, jeho závislosť od dostatku kúpnej sily tak takýto úpadok jej kapacity by vlády nemali len tak tolerovať. Keďže pád hodnoty dôchodkových portfólií v kapitalizačnom systéme priamo závisí od nedostatočnej hodnoty transferov (zisk existuje zo značnej časti iba ako dôsledok transferov k obyvateľstvu, pokles ziskov je dôsledkom poklesu transferov) je za nízke dôchodky zodpovedná vláda, ktorá nedostatočne podporila kúpnu silu a tým spôsobila pokles ziskov firiem. Vláda teda má aj povinnosť opraviť, čo pokazila a zároveň nahradiť chýbajúcu kúpnu silu dôchodcov formou priamych dotácií k zníženým dôchodkom.
Ak sa tak nestane, nastáva už spomínaná zostupná špirála ekonomickej depresie.