5.1 Vynútený dlh pri spotrebe

O ziskovosti variantu A sú zrejmé pochybnosti.  Ak neexistuje ďalší trh, kde by mohla byť umiestnená nadvýroba, je dosiahnutie zisku možné iba zvýšenou spotrebou existujúcich zákazníkov, aj to iba ich zadĺžením. Je však otázne, prečo by sa mali existujúci zákazníci dobrovoľne zadĺžovať, aby si kúpili 2x viac tovarov, ako spotrebúvali doteraz. Keďže ich spotreba bola doteraz uspokojovaná, spoliehať sa na jej zdvojnásobenie za cenu zadĺženia nie je nie práve najsprávnejšia stratégia.

Preto k existujúcim alternatívam A,B,C,D musíme pridať  variant AA, ktorý zaručuje zisk tým, že cenu nastaví tak, aby bežná spotreba mohla byť dosiahnutá iba za cenu zadĺženia sa, t.j. bežná jednotková cena bude vyššia ako 1$.

Tento variant má obrovskú výhodu oproti variantu A, kde je zisk možný za cenu zadĺženia avšak nie je zrejmé, že zadĺženie nastane, vzhľadom na to, že základné potreby už boli uspokojené.

AA predstavuje ultra kapitalistickú premisu nenasýtenosti potrieb, ktorá núti zamestnancov zadlžovať sa, aby dokázali uspokojovať svoje základné potreby. 

Keďže táto potreba je mimoriadne silná, existuje tu objektívny pocit nedostatku, zamestnanci sú nútení zobrať si úver a úver je jedným zo spôsobov ako dosahovať (aj keď iba krátkodobo) zisk. Kapitalistovi však nevadí, že je to krátkodobo, hlavne že je zisk.  Situácia vo variante AA vyzerá nasledovne:

Toto je zjednodušený variant AA, kde sa predpokladajú plné tržby bez ohľadu na pôvod. Je jasné, že zamestnanci v danej ekonomike môžu zo svojich platov utratiť iba 10$. Vzhľadom na to, že ich bežná spotreba 10 kusov má teraz hodnotu 10 x 1,1= 11$, na jej uspokojenie majú silnú motiváciu zobrať si úver 0.1$ (kumulatívne 1$).  Pri porovnaní výšky mzdy 1$ s úverom 0,1$ to na prvý pohľad nepripadá taký zlý nápad, úrok( nech je akýkoľvek) taktiež nebude predstavovať veľkú čiastku mzdy a celkovo splátka vyzerá splatiteľne.

Detailný AA vyzerá nasledovne:

Tu máme jasné 2 zdroje tržieb: 

  1.  Pochádza z vnútornej ekonomiky, kde očakáva zisk 1$, pochádzajúci zo štandardnej kúpnej sily 10$ reprezentovanej bežnými platmi a úverom 1$, dopĺňajúci kúpnu silu na úroveň bežných potrieb
  2. Je očakávaný z externého prostredia, kde už nie sú žiadne výrobné náklady, a preto zisk je eqvivalentný tržbám.  V realite sú tieto tržby mierne znížené o odbytové náklady, avšak tieto predstavujú iba zlomok z tržieb.

 

Aké sú závery z tohto modelu ?

  • Kapitalistický spôsob podnikania, ktorý je zameraný na dosiahnutie zisku môže zvyšovať produktivitu, o tom nie sú žiadne pochybnosti.
  • To, že produktivita vzrastie, nie je zárukou dosiahnutia zisku. Ak sú všetky zisky z nárastu produktivity prenesené na zamestnancov (obyvateľstvo) ako ukazuje variant  C (zmena 1 $ na 0.5$), nedosiahne sa žiaden zisk
  • Pri  nulovom prenose ziskov z nárastu produktivity na obyvateľstvo nevzniká zisk, iba nadvýroba, ktorá predstavuje mrhanie prírodnými zdrojmi a vyhadzuje sa. (cena 1$ nezmenená – variant  A)

Ak sa obyvateľstvo pokúsi využiť výhody vzrastu produktivity, je to možné iba na úver, čo nie je trvale udržateľné. Pri splácaní dochádza k poklesu uspokojovania potrieb (expanzia, recesia) a úrok nie je splatný vôbec.  Pri recesii sa vymazávajú zisky z predchádzajúcich období, pretože cena výroby, ktorá prebehne nie je nahradená tržbami, mzdy sa použijú výhradne na splatenie predchádzajúcej vyššej spotreby.

  • Keďže aj podnikatelia, ktorí stanovia cenu bez prenosu ziskov z produktivity na obyvateľstvo (variant A) rýchlo zistia že vzniká nadvýroba  a tým veľmi silný tlak na stanovenie ešte vyššej ceny na úroveň, ktorá kompenzuje neisté  dodatočné tržby z externého prostredia. Ceny sú čoraz vyššie až dosiahnu úroveň(AA), keď nie je možné uspokojovať ani bežné potreby bez absencie úverov.

V kapitalizme, aby sa dosahoval zisk sa ceny stanovujú tak, že obyvateľstvo má veľmi malý úžitok z nárastu produktivity práce. Istý spôsob dosiahnutia zisku je stanovovanie čoraz vyšších cien (inflácia), ktoré dokonca negujú rast produktivity výroby. Sprievodným javom je nadvýroba, ktorú je potrebné umiestniť, a to buď v domácej ekonomike (možné to je len na úver) alebo v externej( ak sa to podarí), kde sa dosahujú mimoriadne zisky.

Teda aspoň tak je to plánované. Ale kapitola medzinárodný obchod nám ukáže, že aj to je iba slepá ulička a ilúzia.

Otázka nadprodukcie často zmieňovaná v diskusiách je jasne zodpovedaná. A niekto argumentuje že problém je v nadprodukcii z nadbytočných kapacít, ktoré produkujú príliš veľa produktov, ktoré spoločnosti nie sú schopné predať čo vedie k nezamestnanosti, odpoveď je :  Áno, ide o nadprodukciu. Ale nie o nadbytočné kapacity !!!

Každá úroveň produkcie spôsobuje nadprodukciu !

Nadprodukcia je dôsledkom agregátneho dopytu ktorý je vždy pozadu za agregátnou ponukou pre kategóriu zisku, ktorý spôsobuje že AD nikdy nie je schopný plne pokryť AS. Z tohto dôvodu sú potrebné dodatočné zdroje na doplnenie AD (pôžičky) a ceny sú stanovované spôsobom, ktorý vyžaduje ich používanie.